Zajac vyzerá ako jednoduché zviera. Trochu sena, trochu granúl, voda – a hotovo. Skutočnosť je však úplne iná. Zajac je jedným z najcitlivejších druhov hospodárskych zvierat, jeho tráviaci systém je krehký ako papier a zmena, ktorú by sliepka prešla bez mrknutia oka, môže byť pre zajaca smrteľná. Na bio farme Zlatý Chyl venujeme zajacom presne toľko pozornosti, koľko si zaslúžia – a poďme si povedať, čo to v praxi znamená.
Ako sa začína deň zajacov
Naša denná rutina začína vždy rovnako – tichou kontrolou. Nestačí pozrieť, či je zviera nažive. Sledujeme, ako sa pohybuje, či má jasné a čisté oči, suchý ňufák, či dýcha pokojne. U zajacov sa zdravotné problémy prejavujú často veľmi nenápadne. Zajac, ktorý sedí v rohu a nie je zvedavý na ranný hluk, býva už chorý. A platí to – čím skôr si to všimneme, tým väčšia je šanca, že mu pomôžeme.
Súčasťou kontroly je aj pohľad na bobky. Znie to nepríjemne, ale výkaly zajaca sú jedným z najlepších indikátorov zdravia. Zdravý zajac produkuje guľaté, suché, pravidelné bobky. Mäkké, slizovité alebo žiadne výkaly sú signálom, že niečo nie je v poriadku, najčastejšie ide o gastrointestinálnu stázu – stav, kedy sa zastaví trávenie. U zajaca je to akútny problém, ktorý vyžaduje okamžitý zásah.
Kŕmenie – nie všetko, čo sa zdá zdravé, je skutočne zdravé
Divý zajac sa živí trávou, bylinami, kôrou a v zime sušenými rastlinami. To, čo voláme „zelenina od stola“, v jeho prirodzenom jedálničku nikdy nebolo. Z toho vyplýva jednoduché pravidlo – základom kŕmenia musí byť seno. Kvalitné, voňavé, suché seno z lúčnych tráv tvorí 70 až 80 percent dennej kŕmnej dávky.
Čo do misky patrí:
- Lúčne seno – musí byť dostupné neustále, 24 hodín denne
- Granule pre zajace – v rozumnom množstve, asi 2 polievkové lyžice na kilogram hmotnosti zajaca denne
- Čerstvé byliny a listová zelenina – petržlenová vňať, žihľava, púpava, mrkvová vňať, bazalka, mäta
- Zelenina v menšom množstve – mrkva, kaleráb, paprika
- Ovocie iba ako odmena – kúsok jablka raz za pár dní, nikdy nie ako bežné jedlo
- Vetvičky ovocných stromov, vŕby alebo lieskovca – pre zdravé brúsenie zubov
Čo nesmie do misky nikdy:
- Šalát hlávkový – obsahuje laktukarium, ktoré u zajaca spôsobuje hnačku
- Kapusta, brokolica, karfiol – nadúvajú a môžu spôsobiť tympániu
- Zemiaky a paradajková vňať – obsahujú solanín, ktorý je toxický
- Cibuľa, cesnak, pór – dráždia tráviaci systém
- Avokádo – mimoriadne toxické
- Pečivo, sladkosti, mliečne výrobky – tráviaci systém zajaca to nezvládne
- Mokrá tráva po daždi alebo pokosená a zaparená – riziko nadúvania
Voda – jednoduchá vec, na ktorej veľa záleží
Zajac vypije denne v priemere 50 až 150 mililitrov vody na kilogram svojej hmotnosti. To znamená, že pri trojkilovom zajacovi hovoríme o pol litri každý deň. V lete sa toto množstvo môže zdvojnásobiť. Voda musí byť vždy čerstvá, čistá a v dostatočnom množstve. Dvakrát denne ju meníme, v lete aj trikrát, a misky či napájačky pravidelne dezinfikujeme.
Drobnosť, ktorú začiatočníci často podceňujú – v zime voda zamŕza. Vyhrievaná napájačka alebo niekoľko kontrol denne sú nevyhnutné. Smädný zajac prestáva žrať a problém sa rozbieha veľmi rýchlo.
Čistá podstielka znamená zdravý zajac
Hygiena je u zajacov absolútna priorita. Vlhká, zaparená alebo špinavá podstielka je bránou pre kokcidiózu, plesňové choroby a takzvaný mokrý zadok – ochorenie, ktoré môže byť fatálne. Boxy čistíme denne, plnú výmenu podstielky robíme dvakrát týždenne, v letných horúčavách aj častejšie.
Ako podstielku používame slamu, hobliny alebo špeciálne pelety z dreva. Každá má svoje výhody – slama je teplá a izoluje, hobliny lepšie absorbujú vlhkosť. Dôležité je, aby podstielka nebola prašná, pretože zajac má veľmi citlivé dýchacie cesty.
Sociálne potreby – zajac nie je samotár
Mnoho ľudí si myslí, že zajac je tichý a uzavretý tvor, ktorý je rád sám. Nie je to pravda. Zajace sú sociálne zvieratá, vo voľnej prírode žijú v kolóniách. Osamelý zajac sa môže stávať apatický, prestáva sa hrať, niekedy si aj poškodzuje srsť. Preto u nás chováme zajace v skupinách, dbáme však na to, aby boli vyrovnané pohlavím a vekom – inak sa môžu zraniť pri nezhodách.
Aj kontakt s človekom je dôležitý. Zajac, ktorý je zvyknutý na pokojný, jemný kontakt s ľuďmi, je pokojnejší, lepšie znáša manipuláciu pri ošetrení a vakcinácii a žije dlhšie. Preto u nás deti môžu zajacov pozorovať, kŕmiť a opatrne pohladkať – pod dohľadom a s pravidlami, ktoré ochránia oboch.
Zdravie a prevencia
Na Slovensku je u zajacov povinné očkovanie proti dvom chorobám, ktoré majú vysokú úmrtnosť. Myxomatóza sa prenáša bodavým hmyzom a v lete predstavuje obrovské riziko. Vírusová hemoragická choroba králikov, takzvaná RHD, vrátane jej novšieho variantu RHD2, sa šíri kontaktom aj vzduchom. Vakcinujeme každoročne, niekedy aj polročne, podľa použitej vakcíny.
Druhým veľkým rizikom sú zubné problémy. Zuby zajaca rastú nepretržite počas celého života a ak nemá čo brúsiť, prerastú a spôsobujú bolesti, problémy s prijímaním potravy a abscesy. Preto sú vetvičky ovocných stromov a kvalitné seno absolútnym základom.
Letné horúčavy a zimné mrazy
Zajac toleruje chlad oveľa lepšie než teplo. Pri teplotách nad 28 stupňov mu hrozí prehriatie, najmä u dlhosrstých plemien. V lete preto presúvame zajace do tieňa, dávame im chladiace dlaždice, mrazené plastové fľaše s vodou a niekedy aj vlhký uterák cez box.
Zima je pre zajaca výrazne menej stresujúca. So suchou podstielkou a chráneným boxom zvládajú aj mrazy okolo mínus 15 stupňov. Dôležité je len to, aby nemali prievan a aby mali nezamrznutú vodu.
Zaujímavosť na záver
Vedeli ste, že zajac trávi tak, že časť svojich výkalov žerie? Tieto špeciálne mäkké výkaly sa volajú cekotrofy a obsahujú veľa vitamínov skupiny B a bielkovín, ktoré zajac pri prvom prechode tráviacim systémom nestihol vstrebať. Je to úplne prirodzený a zdravý jav. Ak ho teda niekedy uvidíte, neznepokojujte sa – jeho organizmus pracuje presne tak, ako má.
